Už je pozde, nepamätáš –!
Nad horami vrcholí
veľký mesiac, nemý, bledý,
obličaj sťa mŕtvoly;
riedke mráčky tiahnu nebom,
kryjú mesiac závoji;
tiene blúdia siným poľom,
pokoj čuší po chvoji;
niekde v diaľke hlásnik trúbi
pozdnú nočnú hodinu,
ozveny sa duté vlnia,
až kdes v tichu vyhynú –:
zrovna, zrovna jako vtedy!...
...Mesiac padá za hory,
len ty nejdeš dokončiť tie
započaté hovory – –
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára